UČITEĽKA, ŠIKANA, alebo niečo veľmi podobné

Autor: Sylvia Jánosdeák | 3.6.2019 o 14:57 | Karma článku: 4,41 | Prečítané:  1727x

Ešte vždy mám v živej pamäti, ako som sa cítila ako dieťa na hodinách slovenského jazyka. Moje celkové nadšenie zo školy, z kolektívu, z učenia mi kazil práve slovenský jazyk. Opravujem. Nie slovenský jazyk, ale súdružka učiteľka.

Vždy som bola aktívne, živé dieťa, rada som recitovala, vystupovala, písala slohy. Potom prišla nová súdružka učiteľka. A všetka moja snaha vychádzala takmer navnivoč. Nevravím, že som prepadávala, ale dávala mi to poriadne, ako sa povie, vyžrať. Hviezdoslavov kubín bola v tom čase pre mňa úžasná udalosť. Navštevovala som Literárno-dramatický odbor na ZUŠ a pripravovala som sa veľmi svedomito na bravúrny prednes prózy. Všetko  moje snaženie zmietla súdružka učiteľka jedinou vetou ako smietku zo stola. "Kým tu budem učiť slovenčinu ja, Ty na Hviezdoslavov kubín nepôjdeš."  " Prečo súdružka učiteľka?" vytisla som zo seba cez slzy. "Lebo máš maďarskú národnosť."  Neprávosť, skrivodlivosť, či zlobu som nemala rada nikdy. No od toho momentu, od prvého stupňa základnej školy som sa stala bojovníkom. Príbeh Hviezdloslavovho kubína, mňa a súdružky sa skončil tak, že ona ochorela, mňa vybrali a postupne som sa prebojovala až na celoslovenskú úroveň. 

Myslela som si, že tieto otrasné časy máme dávno za sebou. Či už v školách, alebo v ostatných sférach našich životov. Nemáme! Dokonca som s hrôzou zistila, že šikanovať sa dokážu aj dospelí ľudia.

Vo viacerých svojich predošlých blogoch som písala o plešiveckej samospráve so zámerom poukázať na pomery a možno prebudiť ľudí a to aj tých o ktorých je v mojich textoch reč. Bezúspešne. Posledné obecné zastupiteľstvo ma vrátilo do tých príšerných čias so súdružkou učiteľkou a v mojom ponímaní prekročilo všetky medze slušnosti.

Májové zastupiteľstvo v Plešivci sa,  napriek ešte stále sviežemu vzduchu vonku, nieslo v dusnej atmosfére. Šestnásť bodov programu, medzi nimi aj schvaľovanie rozpočtu na rok 2019. Áno, 30. mája, ale nad tým sa už nepozastavujem. Začiatok zastupiteľstva sa zdal byť nudne obvyklým, nová pani hlavná kontrolórka sa prihovorila poslancom, určili sa zapisovateľ, overovateľ, proste klasika. Všetko plynulo v tomto duchu, až kým sa nedostala na rad zápisnica Komisie legislatívnej, rozpočtovej, pre správu majetku obce a podporu podnikateľských subjektov. Tu pani starostka pritvrdila. S dospelou osobou, s predsedníčkou komisie a zároveň poslankyňou obecného zastupiteľstva sa rozprávala, ako skúšajúca súdružka učiteľka, ktorá to chce dať žiakovi poriadne vyžrať. A aj dala. Okrem toho, že jej nechávala bodovito vysvetlovať každý jeden bod jej zápisnice, spochyňovala jej schopnosti a  robila nemiestne poznámky, či pripomienky, okrem toho sa zahrala aj na Hercule Poirot-a. Pani predsedníčka si totiž dovolila ku svojej zápisnici zo zasadnutia komisie priložiť aj stanovisko komisie k rozpočtu. Teda stanovisko troch členov z päť člennej komisie. A toto bolo niečo nevídané a neslýchané. Starostka ju VEREJNE, pred celým obecným zastupiteľstvom a hosťami označila za zmanipulovanú osobu ovládanú úzkou skupinou ľudí, ktorá prišla bojovať a nie hájiť záujmy obce. Dôvod bol v jej očiach jednoduchý. Svojim nemiestne kritickým monológom vyfarbovala predsedničku komisie v čoraz horšom svetle a zrazu, presne ako v poirotovských detektívkach vytiahla dôkaz všetkých dôkazov. Ona si totiž pozrela vlastnosti dokumentu, ktorý pani predsedníčka komisie zaslala mailom a TRA-DAAAAAAA. Vo vlastnostiach dokumentu nebolo jej meno!!! Katastrofa - zločin - trest!!!!  Tento dôkaz si (ako správny detektív) samozrejme vytlačila a nechala ho kolovať medzi poslancami. Monológ kritiky pokračoval, atmosféra hustla, vzduch sa dal  krájať. Vyzvala predsedníčku komisie, aby prehodnotila svoje predsedníctvo  a aby sa ho radšej vzdala. Neverila som vlastným očiam a ani ušiam. Cítila som sa ako v zlom sne. Pani starostka vyzvala poslancov, aby sa vyjadrili a ja som medzi tie ďalšie nakladačky a rozumy od poslancov už sotva čakala, aby som ako hosť dostala slovo. 

Musím sa priznať, že väčšinou jednám s kľudom angličana. No keď som sa postavila, aby som položila svoje tri otázky, tak som mala pocit, že mi exploduje hlava od nervov. Opýtala som sa pani starostky, či má nejaký osobný problém s pani poslankyňou, nakoľko aj doposiaľ sa o ňu (podľa maňa) už viackrát "potkla", ale toto podľa mňa hrubé, ponižujúce a nemiestne správanie je už úplne cez čiaru. Pani starostka vraj problém s pani poslankyňou nemá, no potrebovala si s ňou už ujasniť veci. A verejné obecné zastupiteľstvo uznala ako najvhodnejši priestor. 

Moje ďalšie dve otázky smerovali k pani hlavnej kontrolórke obce. Opýtala som sa jej, či existuje zákon, ktorý by prikazoval, že stanoviská, či zápisnice musia spisovať na vlastnom počítači. Čakala som jednoznačnú odpoveď - áno - nie. Pani kontrolórka sa to snažila vziať zoširoka, že ale veď ako sa môžu poskytnúť informácie zo zasadania komisie, či zo stanoviska komisie cudzej osobe, neposlancovi. Tu som podotkla, že počítač, na ktorom bola zápisnica a stanovisko spisované patria mimochodom členovi komisie a naliehala som, aby mi odpovedala jednoduco. Jej odpoveď znela samozrejme, že NIE - taký zákon, ktorý by určoval, že zápisnica sa môže spísať len na počítači predsedu príslušnej komisie samozrejme neexistuje. 

Moja druhá otázka bola, že či môtu traja z päťčlennej komisie podať stanovisko ku akémukoľvek bodu, ktorý sa bude prerokovávať na obecnom zastupiteľstve. Odpoveď, po dlhšej rozprave, znela ÁNO. 

Nakoľko tento doslova cirkus ešte pokračoval, tak som sa prihlásila znova s otázkou na pani starostku, že či trvá na svojom tvrdení, že pani poslankyňa je zmanipulovaná a vedená úzkou skupinou ľudí v boji proti obci. Odpoveď bola vyhýbavá, vraj som tam bola, tak som mala počuť, že čo povedala. Ubezpečila som pani starostku, že si vyžiadam zvukový záznam, ktorého vyhotovovanie sama potvrdila, a že si jej vyhlásenie určite vypočujem ešte raz, nakoľko ho považujem za hrubú urážku pani poslankyne. 

Obrovský hnev, sklamanie, zlosť, to všetko sa  mi hnalo a ženie hlavou ešte aj dnes. Slovami sa absurdnosť situácie opísať nedá. Okrem toho ma hnevalo, že tej ženy sa nezastal okrem mňa nikto. Všetci sa raz môžeme ocitnúť v takejto nepríjemnej situácii a verte mi, pomoc príde vhod. 

Prednedávnom dávali na RTVS film s názvom Učiteľka. Kto sa chce vcítiť do mojich pocitov, tomu tento film rozhodne odporúčam. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

CYNICKÁ OBLUDA

Matovič zachraňuje Smer

Keby Matovič neexistoval, museli by si ho Fico s Blahom vymyslieť. Včera to nebolo prvýkrát, čo im prišiel vhod.


Už ste čítali?