Naozaj náš národ „otupvjejvja“? Čo vedie ľudí voliť Smer alebo Kotlebu?
Smer je asi aj pochopiteľný. Pôsobí na „trhu“ veľmi dlho, je zažratý všade a tak sa naň naviazali enormne rozsiahle štruktúry od hlavných štátnych radkýň až po vrátnikov na okresných úradoch. Od takmer 15-tisícovej členskej základne, ich blízkych a vzdialených rodinných príslušníkov, tiet obľubujúcich karafiáty až k rusofilným obdivovateľom Blahu, mnohí finančno-existenčne napojení na toto zoskupenie zla.
Ale Kotlebu? Chlapíka, ktorý v hnedozelenom mundúre vyvreskúval a nezdráhal sa používať pozdrav fašistov z Hlinkovej gardy Na stráž? Rozdával šeky s úplne náhodne vybratou sumou zloženou zo známych neonacistických symbolov 14 88. Každému je úplne jasné, že všetky jeho fašistické „narážky“ nie sú žiadnou náhodou. Sú to cielené gestá a maniere odkukané priamo od führera.
Pre mňa je však zarážajúce to, prečo sú mu to ľudia ochotní prepáčiť. Povzniesť sa nad popieranie holokaustu a iné neprijateľné a veľmi nebezpečné prehrešky.
Nedávno sa u mňa v práci zastavil obchodný zástupca jednej firmy. Sympatický mladý človek. Samozrejme došlo aj na politiku a veľmi ma prekvapil, keď povedal, že jemu sa Kotlebova politika páči. WTF??? Ktorá? Hajlujúci poslanci šíriaci nenávisť? Príživníci na ľudskom nešťastí? Rozkrádanie Banskobystrického kraja? Alebo ktorá Kotlebova politika? Lebo vraj len on hovorí pravdu a len on cíti s ľuďmi. Normálne mi odpálilo dekel. Pozerala som na toho mladého, sympatického, pracujúceho, uhladeného človeka a neverila vlastným ušiam. Ľuďom naozaj nedochádza, že podporujú zlo! A to len preto, lebo toto odporné hnedozelené zlo dokáže vykrikovať to, čo ich uši chcú počuť. Že oni zatočia s cigánmi (áno – presne takto to vykrikujú).
Ľudia naozaj nevidia na špičku vlastného nosa. Áno – rómsky problém existuje. Nie je malý. Aj ja mám vo svojej bezprostrednej blízkosti veľmi cenného človeka, ktorého takmer zabili. Následky si ponesie na celý život. On aj jeho rodina. Zdravotné, finančné, duševné. A tresty, ktoré pre toto zverstvo vymerali vinníkom sú pľuvancom do očí poškodených. Nikdy v živote by mi však nenapadlo, aby som sa na takomto nešťastí priživila. Politicky ani inak. Kotleba s tým problém nemá. Príde, pocigánuje, povykrikuje, nasľubuje a odíde. A potom sa v hlasovaní spojí so Smerom. S tým Smerom, ktorý za dvanásť rokov svojej vlády dovolil, aby sa tieto veci diali. Kočner vedel, že ak bude zle, Kotleba vládu podrží a preto zrejme aj Kotleba vedel, že mu jeho zbor hnedozelených hajlujúcich, počítačovo negramotných mužíkov Najvyšší súd nerozpustí.
Tomuto sa hovorí medový motúz. Ale pozor, vážení. Tentokrát máte med namazaný na ostnatý drôt. Kotleba vo fáze degustácie medu krčmovým štýlom vykrikuje všetky prehrešky Smeru, všetky naše bolesti, ktoré nám priviedlo na krk dvanásť rokov politiky smerákov. V úzadí však „drží basu“ a smerákov podrží. Med sa však míňa, ostnatý drôt nás zatiaľ len sem-tam pichne, ale ak pripustíme vládu Smeru s Kotlebom, to nás poriadne zabolí. Nič z vykrikovaného a sľubovaného sa nenaplní. Naplnia sa možno ich vrecká (ešte viac). Polícia a justícia budú ešte väčšími bábkami ako doposiaľ. A sociálne vylúčené spoločenstvá? Tie oni potrebujú. Jedni na kampaň, druhí vo voľbách. Lebo hlúpy a zúbožený národ je snom nenažratého politika.